Koncert súborov: Spevácky zbor

Koncert súborov: Spevácky zbor

Spevácky zbor je najpočetnejším telesom na našej škole. Pri príležitosti blížiaceho sa koncertu súborov sme vyspovedali dvoch pedagógov, ktorí zbor vedú – Mgr. Janku Bošanskú a Mgr. art. Mariána Belku.

Pani učiteľka Bošanská a pán učiteľ Belka, viete mi povedať, odkedy funguje spevácky zbor na tejto škole?

Marián: Spevácky zbor vznikol v podstate ešte v roku 1984, jeho zakladateľkou bola pani Edita Dúbravková a funguje dodnes. Neskôr ho viedla pani Priečinská a pred nami ho viedla pani učiteľka Pilná, ktorá tu učila od…asi od roku 2011.

Učíte zbor obaja spoločne alebo ako to máte rozdelené?

Janka:  Po p.uč. Pilnej som zbor prebrala ja, ale s deťmi pracujeme spoločne s Majom. On vždy deti rozospieva a potom s nimi pokračujem ja, čiže ich v podstate učíme spolu. Pán učiteľ je aj druhým hlasom a zastupuje všetkých chlapcov, keď je treba.

Musia mať aj speváci kolektívne hodiny podobne ako iné triedy hudobného odboru?

Janka: Tí čo majú ako hlavný predmet spev, majú účasť na zbore povinnú od prvého ročníka. Prípravkári na zbor chodiť nemusia. Ale deti chodia aj radi, nechodia len preto, že to majú povinné. A rýchlo sa učia, povedala by som, že až expresne, sú veľmi šikovní, stíhajú všetko.

Koľko detí momentálne zbor navštevuje?

Janka: Dokopy ich je 18, ale často sa stáva, že niekto ochorie a väčšinou vystupujeme 16-ti.

Ste podelení na hlasy, ako to v zboroch býva zvykom?

Janka: Samozrejme, zbor máme rozdelený na hlasy. Teraz cvičíme štvorhlasnú skladbu a predtým sme boli podelení, myslím, zas na tri hlasy.

Marián: Zbor bol vždy minimálne trojhlasný. Sem tam nacvičujeme sklady aj pre štyri hlasy, ale tie tri sú vždy, ak je nás viac.

Janka: A ak nám nechýbajú chlapci…

Marián: No, chalanov by sme veru potrebovali!

Aký je ideálny počet chlapcov v zbore?

Janka: Ideál je 5, 6, ale vôbec by som sa nenahnevala, keby ich je viac. Aj v speve vždy prevažujú dievčatá, chlapcov chodí len zopár.

A aké skladby najradšej spievate?

Marián: Spievame všetko.

Janka: Závisí od toho, na aký koncert cvičíme, či je to vianočný koncert alebo chceme nacvičiť pre efekt – vtedy si vyberieme gospel alebo moderné skladby. Ale v zásade sa nebránime ničomu.

Boli ste s deťmi aj na súťaži? Existujú vôbec súťaž pre zbory?

Janka: Na súťaži sme ako zbor neboli, chodia väčšinou len jednotlivci.

Marián: Ani v minulosti zbor na súťaže nechodil. Neviem, prečo sme neboli…asi kvôli časovému hľadisku – nebol na to jednoducho čas.

Janka: Ale možno niečo vymyslíme na budúci rok.

Čo podľa vás deťom prináša pôsobenie v zbore?

Marián: Radosť, nie?

Janka: A kolektív. Stretávame sa, deti sa viac oťukajú medzi sebou, viac sa spoznávajú. Zbor je miestom, kde sa stretnú od oboch učiteľov naraz.

Marián: Aj sa počujú navzájom a viac potom na sebe pracujú, majú viac chuť sa stále zlepšovať. Zbor je všeobecne dobrý na zdokonaľovanie speváckej techniky, na intonáciu, na počúvanie nielen seba, ale i druhých.

Na záver jedna klasická otázka – čo by ste robili, ak by ste nevyučovali na ZUŠ?

Marián: Neviem…pôvodne som chcel spievať v divadle. A hrať tenis, to tiež. Hrával som tenis už ako malý, bol som športovec. Na strednú som zase chodil na priemyslovku a bavilo ma kreslenie. Aj spev bola vlastne len taká záľuba už odmalička.

A kedy nastal ten prelom? Marián, kedy ste sa rozhodli, že nebudete tenistom, ale spevákom?

Marián: Kedy? No to je jednoduché – keď našim došli financie, potom už nebol žiaden tenis (smiech).

A ste rád, že to napokon takto dopadlo? Učíte rád?

Marián: Učenie je náročné, lebo byť učiteľom je povolanie, ale snažím sa. Asi by bolo jednoduchšie len tak niekde spievať…Tu potrebujete viac rokov na to, kým z niekoho niečo vychováte. Chodím spievať aj s kapelou, sme viac-menej učitelia zo ZUŠiek, je nás 6-7. Spievame väčšinou renesanciu a občas nejaké ľudovky, sem tam aj vystupujeme, čo je fajn, lebo takto aspoň aj ja sám zo spievania nevypadnem.

A Vy, Janka?

Janka: Tak to neviem. Na hudobnú som chodila od piatich rokov a potom to šlo samo. Len som študovala, študovala a študovala a zrazu som tu. To učenie prišlo tak prirodzene. Tiež som najprv chcela spievať v divadle, ale keď som prišla na to, čo všetko to obnáša – všetky tie večerné nácviky a veľa, veľa času…Ja som rodinný typ, som rada doma a rada trávim čas s deťmi, i tu na škole. Zbor som chtiac-nechtiac zdedila, ale vôbec to neľutujem, lebo práca s deťmi v zbore ma veľmi baví.

 

Ďakujeme za rozhovor. Aj Spevácky zbor si najbližšie môžete vypočuť na Koncerte súborov ZUŠ.

Text © Sláva Gajdošíková

Fotografie © Frantisek Petko – Photography